V malej útulnej redakcii úspešného týždenníka sedia štyria zamestnanci. Je šestnásť hodín, práve im padla. Jeden z prítomných nezaujato ťuká do klávesnice a objednáva atramentové náplne. Zvyšní traja - Viktor, Katarína a Helena pijú spoločne kávu a voľne diskutujú. Šéfredaktorka Helena Hrdzavá vykladá prísediacemu kolegovi:

„Viktor, ty si fakt nenapraviteľný. Ale tvoje články majú šťavu. Čítaš vôbec komentáre od svojich čitateľov? Si jednotka. Ironické postrehy vo vzťahoch medzi mužmi a ženami to ti naozaj ide. Kde ty na to chodíš? Možno by sme to mohli okoreniť ženským epilógom ku každému tvojmu článku. Zapojme do toho Katku. Začalo by sa také chutné naťahovanie.“

Katarína Berušková však zostane v rozpakoch: “Nie, prosím, nie. To je Viktorova rubrika a tam ženy nepatria. Práve preto je to také zaujímavé.“

Hviezda redakcie, Viktor Kominárik, vďačne pozrie na svoju kolegyňu. „Ďakujem Katuška, vystihla si to. Tam naozaj ženy nepatria. Je to svet mužov a ich postrehov. Vzťahy, láska, sex, mužské hobby. To všetko len z mužského pohľadu.“

Helena sa však nevzdáva a trvá si na svojom: „ Dôjde na moje slová. Večne nebudú čitateľov baviť tvoje skeptické a sarkastické názory. Bude to potrebné nejako okoreniť. Vy dvaja to dáte dokopy.“

Viktor odrazu nevie, čo by mal povedať. Narýchlo dopije zvyšok kávy, vezme svoju aktovku a zberá sa na odchod. „Idem krásavice. Začína tu byť príliš horúco.“

      Helenu vždy poteší, keď sa jej podarí vyviesť Viktora z miery. Nestáva sa to často, ba azda iba vtedy, keď ho dáva dokopy s Katkou. Práve preto sa tak silno drží tejto zbrane. Spokojný úsmev na Helinej tvári svedčí o tom, že dosiahla to, čo chcela. Kým Viktor za sebou zavrie dvere kancelárie, stihne ešte zakričať: „Mohol by si vziať Katku aspoň do kina. Treba utužovať kolegiálnosť.“ Na to si spokojne pripáli cigaretu.

 Helu nezaujíma, že Katka zostala v rozpakoch. Jej nervozita je rozkošná i zarážajúca zároveň. S trasúcimi rukami zbiera po stoje svoje veci a hádže ich do kabelky.

„Heli, vieš, že nemám rada, keď tu fajčíš. Radšej pôjdem.“

Viktor sa vrátil po mobil.

„Tak čo Viktor, vezmeš Katku aspoň domov? A čo to kino?“ Hela sa v tom priam vyžíva.

„Idem s Tomášom na pivo. A kino? No ale Katka má rada také romantické lepáky a to ja veľmi nemusím,“ Viktor žmurkne šibalsky na Katku.   

„Tak sa troška premôžeš, nie? Veď koľkokrát ti Katka pomohla s fotografiami pre tvoju rubriku. Neraz si vyskúšal vytrvalosť jej súkromnej ciss tlačiarne. Ona je nielen výborná módna redaktorka, ale aj fotografka. A myslím, že človek s estetickým cítením vyberie kvalitný film pre oboch.“

„Veď práve z toho mám strach. Katka má iste lepšiu spoločnosť do kina. Ja som veľmi nudný spoločník. Majte sa "Hviezdy". Vidíme sa v pondelok,“ Viktor vracia Hele údery, ale nemôže sa dočkať, kedy zmizne spod jej dohľadu.  

„Čo len s ním budeme robiť?“ povzdychne si Hrdzavá.

„Prečo to robíš, Heli? Je mi to veľmi trápne. Keby chcel, tak ma zavolá sám. Už to viac, prosím, nerob,“ Katka si upravuje pred zrkadlom vlasy.

„Prepáč "Srdiečko", ale nemôžem sa pozerať, aký je tvrdošijný vo vzťahu k ženám. A viem, že ty na ňom lipneš.“

„Prestaň, nelipnem. Nakoniec som mu ukradnutá, tak nie je čo riešiť. Papa, musím stihnúť autobus, keďže ma nemá kto zviesť. A nezabudni doliať atrament do tlačiarne,“ Berušková obdarí Hrdzavú smutným úsmevom a prchá z redakcie.  

Hrdzavá si poslednýkrát potiahne z cigarety.

„Len veľký bič a malý dvor na nich. Sú ako deti. Budú zatĺkať a naťahovať čas. Ani si neuvedomujú, že ten sa nedá oklamať.“

    Helena Hrdzavá má Viktora rada ako syna. Zamestnala ho hneď po "gympli", keď sa rozhodol vysťahovať z "decáku". Vyšla mu v ústrety počas štúdia na vysokej, pomohla mu s ubytovaním. Videla v ňom veľký potenciál. Sama nikdy nemala deti, dokonca nebola ani vydatá. Ten ambiciózny mladý muž jej prirástol k srdcu. Možno až príliš. Práve preto sa mu často miešala do života, ale on jej to nikdy nezazlieval. Práve naopak. No keď sa zastarala do jeho srdcových záležitosti, tak z toho vždy takticky vycúval. Toto je zóna, do ktorej si nikoho nepustí.   

     Viktor zaparkoval svoje auto francúzskej značky a tmavomodrej farby hneď pri zadnom vchode baru Kaskáda. Pri vstupe ho už čakal kamarát Tomáš Malý. Podali si ruky a vošli do baru. Z rádia sa ozývala coll hudba, ktorá trhá na YouTube rekordy. Takmer dve miliardy vzhliadnutí. Šokujúce. Priatelia sa usadili do posledného boxu, kde sa môžu nerušene pozhovárať. Tomáš objedná pivo.

„Tak ako sa má vlk samotár?“

„Ide to. Len Hela skúša moju trpezlivosť. Chcela ma vyhnať do kina.“

„Aha, a ty máš radšej svoj virtuálny svet, však? Odviaž sa. Keby ja som mal tvoje danosti, tak si užívam hlava – nehlava.“

„Veď ja si užívam. Len sa nechcem viazať. Čo je na tom také strašné?“

      Tomáš sa nachvíľu zamyslí a ponúkne Viktorovi cigaretu, čašník prinesie pivo.

 „Hej starec, pochváľ sa, čo tá tvoja študentka? Ešte ste spolu?“ Viktor správne odhadol, na čo jeho priateľ myslí. Vedia o tom len oni dvaja. Tomáš je učiteľom fyziky a matematiky na miestnom gymnáziu.

„Psst, stiahni volume. Ak to praskne, tak som nahratý,“ Tomáš sa pohoršene pomrví.  

„A čo, však si slobodný muž a ona v máji maturuje. Potom sa môžete pokojne ukázať.“

„Ľutujem ten deň, keď som sa ti zveril.“

„To hádam nie. Som len moderný muž, ktorý sa triezvo pozerá na svet. Ty neuvažuješ triezvo. Omotala si ťa tá mladá kočka. No ja to vidím tak, že len čo zmaturuje, tak si nájde iného kocúrika.“

„Ty sa nezaprieš. Sarkazmus, provokovanie, to je tvoje. Toto nemôže dobre dopadnúť. Ale musím sa ti ešte s niečím priznať. Urobil som niečo fakt neprípustne. Myslím pre Magdušku. Využil som školský systém nepretržitej tlače a vytlačil som jej vypracované maturitné otázky z fyziky a dokonca i z angličtiny.“

„To, že si anglinu niekde šľohol mi je jasné. Ale neprekvapilo by ma, keby si otázky z fyziky vypracoval sám. Ty si chmuľo.“

     Malý sa nachvíľu skľúčene odmlčí, ale potom zahovára protiútokom: „Apropo, čo prípad „Saša Rohatá“? Alebo mám radšej pokračovať v Hrdzavej nahovárkach a spýtať sa na nežnú Katku?“

„Saši sa búria hormóny, v poslednom čase je nejaká neznesiteľná,“ Viktor sa tvári naozaj znechutene.

„Možno ju už nebaví slúžiť ti ako ventil. Čudoval by som sa, keby to bolo inak. Asi sa chce niekam posunúť.“

„Pán doktor Malý trafil klinec po hlavičke. Ale milá Saška vedela, že ja nie som typ pre záväzok. Nič som jej nesľuboval. A navyše, ako obaja vieme, nie je celkom čistá.“

„To sú ženy. Tvária sa, že všetko chápu a pritom nechápu nič. No ako tak  počúvam, odignoroval si narážku na Katku.“

„Čo chceš počuť? Hela mi ju stále vnucuje. Netuším prečo. Ja vôbec nie som jej typ. Sme ako oheň a voda. Stiahol by som ju na zlý chodníček.“

„ No dobre, ako hovoríš, nie si jej typ, ale čo ona? Je tvoj typ?“

„Daj pokoj. Netlač na pílu. Radšej dopi, nezohrievaj to v dlaniach, lebo budeš mať z toho piva teplý humus.“

„Tebe to tiež nejako nejde dole krkom.“

„Sa čuduješ, keď tu rozoberáme to pred čím som ušiel z práce?“

„Sorry, som zabudol, že sa rozprávam s vlkom samotárom.“

     Jedna slečna z prítomných hostí zodvihne svoj pohár s pivom, žmurkne na Viktor a zvodne sa usmeje.

„Poďme, lebo tu začína niečo smrdieť.“ Viktor pohľadom naznačí Tomášov o čo ide. Ten prevráti oči.

„ Mňa z teba picne. Si horší, ako tí mlaďáci, ktorí ma denne otravujú.“

      Viktor hodí na stôl bankovku a doslova z baru uteká. Keď prechádza okolo chtivej krásky, tak na ňu ani nepozrie. Pred barom sa kamaráti bez slova potľapkajú po pleci a Viktor nasadne do svojho auta.  

     Krátko pred príjazdom do paneláka sa spustí silný lejak. Viktor sa snaží potichu prešmyknúť do svojho bytu, aby ho nepočula Saša, jeho sexi susedka, ktorá vždy presne vie, kedy prichádza a kedy odchádza. Má to márne. Ona ho začuje. Snáď má namontované radary alebo čo.

„Ahoj Chrobáčik. Pivko s Tomáškom? A zase si šoféroval?“

„Zdravím mačička. Tak, tak. Nejaký problém?“   

„Myslela som, že sa dnes zastavíš.“

     Viktor váha, snaží sa z toho vykrútiť, aj keď vie, že to má vopred prehrané.

„Mám ešte nejakú prácu na novom článku.“

   Rohatá mu zatarasí cestu k vchodovým dverám jeho bytu a vášnivo ho pobozká.  

„Môžem ťa inšpirovať.“

      Viktor neodolá a strhne Sašu do náručia. V tom ide okolo susedka a pobúrene ich okríkne: „Preboha, to sa nemôžete chovať ako dospelí? Čo keby išlo tadiaľto nejaké dieťa?“

„ Nech sa učia teta a tešia sa do dospelosti,“ odbije ju rozmarne Saša. Suseda sa len narýchlo prežehná. Rohatá stiahne Viktora do svojho bytu.

     Po vášnivom milovaní sedia obaja pred televíziou a pozerajú romantiku. Práve takú, akú Viktor nemá rád a kvôli takýmto scénam odmietol kino s Katkou.   

„Dáš si víno?“

     Viktor si zapáli cigaretu. „Môže byť, ale od obeda som nič nejedol.“

„Akoby to bolo prvýkrát. Dám ti k tomu čipsy.“

„Ty si hviezda. Gazdinka z teba asi nebude.“

„Ja som exkluzívna trieda a tie nevaria.“

„O tom nepochybujem.“

      Viktor si Sašu pritiahne k sebe a hladí ju po vlasoch.

„Mal by som ísť dokončiť ten text. Inšpirovaný som, vyšťavený tiež.“

 „Nechoď. Zostaň do rána,“ sladko zapradie Rohatá.

      Do Viktora akoby vošlo sto čertov. „Nezačínaj zase. Stanovili sme si predsa pravidlá.“

„Ako chceš, ale v nedeľu sa vráti Stano.“

„Tak zase niekedy nabudúce. Brú noc mačička.“ Chce ju pobozkať, ale ona sa urazene odtiahne. Viktor si z toho nič nerobí a presunie sa do svojho bytu. Akosi podvedome si spomenie na Katku. Predsa ju mal zobrať do toho kina. Oveľa radšej by sa pozeral do jej čistých a nežných nezábudiek, ako do tých uštipačne „rohatých“.

Sadá si k počítaču, aby si vytlačil podklady k článku a prichádza na to, že mu chýba atrament do tlačiarne. Naťuká si stránku Printink.sk, aby si ho objednal. Teraz si však musí poradiť inak.    

Všimne si, že mu bliká mobil. Nájde si tri zmeškané hovory a dve sms-ky od Katky, ktorá píše: „Ahoj, nechcem ťa rušiť, ale zostala som visieť v meste. Bola som v kine s kámoškou a zmeškali sme posledný autobus. Naozaj nemám komu zavolať, nedá sa ti po mňa prísť?“ Správu písala pred dvoma hodinami.

Druhú zhruba pred hodinou: „Soňa niekoho zohnala, takže už som doma. Nehnevaj sa, že som rušila. Dobrú noc...“

     Viktor si povzdychol. Zase ju raz sklamal.